Ladzany 2015
Náše prvé stretnutie v divočine. Dali sme dokopy termín, chatu, ľudí. Grilovali sme čerstvé Hamburger. Bola to divočina ako z rozprávky, prerušilo ju volanie medveďov. Pocítili sme silu prírody. Zabávali sme sa spoločenskou hrou, ktorá preskúšala naše jazykové schopnosti. Videli sme originál tmu a výhľad na hviezdy. Čerstvý vzduch, vôňu divočiny prerušil sem tam nejaký krémik na tvár. Mali sme rozbité koleno, pokus o opravenie, ktorý zlyhal. Samozrejmosť boli čerstvé raňajky. Nakoľko sme mali osobného kuchára – grilovača. A prečo sa oplatilo ísť? Iba 50 km od našich domovou, kde sme zažili náhľad do divočiny. Zažili sme jej silu, vôňu, strach. Vďaka patrí nám, za to, že sme odštartovali prvú oficiálnu cestu do divočiny.
- Cesty sú v divočine kruté, zákruty sa nám zjavovali na poslednú chvíľu. Všetky posádky na miesto dorazili úspešne. Aj keď na tretí pokus.
- To je naša tradičná, no prvá v divočine. Spolu nám to takto ide už pár rokov.
- Prípravu sme zvládli na výbornú, v mali sme na telefóne kamoša, ktorý doladil maličkosti.
- Roman Tička v divočine. To sme museli odfotografovať dvojmo.
- Vieme robiť takéto burgre. Chutia vynikajúco.
- Oficiálne fotenie pred začiatkom večera.
- Niektoré zákutia boli fotogenikcé.
- Prípravu raňajok, preskúšalo hluk píl motorových na úpätí divočiny. Chuť bola parádna.
- Ranná fotografia osadenstva. Bola to dobrá akcia.